Normálny vzťah - utópia??

Autor: Zuzana Šimková | 20.1.2016 o 10:24 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  520x

Čím som staršia, tým sa moja predstava o partnerovi menila. To, čo som vo vzťahu predtým chcela, sa vekom menilo....našťastie. 

Už nechcem niekoho, kto mi hovorí zbytočné klišé, za ktoré sa nikto nikdy nevie zaručiť. Kto mi bude vravieť, že so mnou bude navždy, kto mi bezprizorne sľúbi, že ma vždy bude milovať a nikdy sa nemôže nič stať. Nepotrebujem niekoho, kto je dokonalý, uhladený, značkovo oblečený, vo vždy úžasnej nálade, so symetrickou tvárou, s dostatočnou výškou, s vysnívanou pracovnou pozíciou, s atraktívnym hmotným zabezpečením... Je to niekto, kto chápe, že sa ráno zobudím strapatá, že niekedy nie som majsterkou etikety, že občas hodím do kávy miesto cukru soľ, že zabudnem doma kľúče od kancelárie, že občas sú moje slová rýchlejšie ako myšlienky, že uštipačný sarkazmus so mnou občas kávičkuje, že ješitnosť nepoznám len z rozprávania, že musím mať aj v lete so sebou hrubé ponožky... pretože toto všetko som JA. Kto chápe, že princezná je žena, ktorá to má v duši a nekúpi si to v nákupnom centre. Kto chápe, že mať pekný vzťah nie je o imaginárnej dokonalosti oboch partnerov. Že to nie je o čipkovanom spodnom prádle, každodennom bezchybnom stajlingu, o novom laku na nechty, o parféme z výpredaja. Niekto kto vie, že je šťastie mať ženu, čo ráno pohladí pohľadom, usmeje sa, pripraví raňajky, objíme keď treba, niekto kto chápe, že za šťastným a vyrovnaným vzťahom je veľa tvrdej práce. Niekoho kto vie, že chémia je úžasná a nespútaná, aj keď fyzické črty človeka nie sú kópiou retuše z časopisu, niekoho, kto vie, že vernosť, dôvera, porozumenie a pozornosť sú najdôležitejšie atribúty vzťahu. Niekoho, kto vie, že občas príde lavína vecí, ktoré v živote nechceme, že nie každé ráno svieti slnko, že niekedy veci proste nefungujú tak akoby mali, ale to nie je dôvodom rúhať sa svetu a hľadať chybu v partnerovi, niekoho kto vie, že to, keď sa lámu srdcia a ľady, nie je dôvodom na útek, ale dôvod na prejav vnútornej sily a lásky, niekoho s kým môžem srdečne smiať, mlčať, veľavravne pozerať, trúchlivo plakať, zbytočne sa hnevať...stráviť hodiny v lese, rozmýšľať o výrobe dreveného stola, rozprávať si vtipy, vidieť, že sa schuti smeje, že s radosťou so mnou pečie koláč a so záujmom počúva o mojich plánoch so zbieraním bylín. Že ten čas, ktorý trávime spolu je ten, na ktorom v danom momente záleží. Niekoho, kto ma vie urobiť lepšou, koho môžem posunúť dopredu ja, pretože to chcem. Kto vie, že prejavovať lásku nie je slabosť, ale danosť. Niekoho, kto je natoľko veľký, že nemá strach zo slov Ľúbim Ťa, Milujem Ťa, Chýbaš mi, Potrebujem Ťa... Kto vie, že pravda je rovnako dôležitá ako dôvera. Niekoho, do ktorého som už nie som zamilovaná, pretože so všetkým, čo v sebe má, ho už môžem milovať... Chcem len normálny vzťah, ktorý žili naši starí rodičia....kde slovo LÁSKA boli srdečné činy, nezištná sebaobeta a za smiechom všedných dní sa skrývalo kopec driny... Ešte som v to neprestala veriť...našťastie...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?